"...vnímali ma poväčšine ako ten najväčší odpad spoločnosti, minimálne tej slovenskej, ale ja som bola so sebou nadmieru spokojná a to je to hlavné."
Zabudnite na trendy. Zabudnite na pravidlá. Čo k čomu či kedy si máte obliecť. Ste pripravení na slobodu? Slobodu prejavu? Prostredníctvom módy? Alex Vám ukáže, ako sa to robí. Ukáže Vám, ako nájsť samého seba a byť šťastný/á. Je to jednoduché? Nie. Je to úžasné? Áno.
Kto si?
Som Alex, na Instagrame ''preslávená" pod pokecovskou prezývkou AlexWortex69. Celý život oslovovaná tradične rusky Saša, ale po vrátení sa naspäť k svojmu oficiálnemu menu sa mi život celkom slušne obrátil naruby, v tom najlepšom slova zmysle. Nie na darmo sa hovorí, že v mene je sila :) Jedno je ale isté, milovala som sa aj ako Saša, aj ako Alex a v tom spočíva aj celý môj instagram, v sebeláske a myslím, že ľudia to z toho aj cítia. Zo začiatku to ale také ružové nebolo, môj celý instafame začal obrovským hejtom a nenávisťou z každej strany (smiech). Niekedy som mala pocit, že by ma ľudia najradšej ukameňovali, keby im to zákon povoľoval, stredovek 21. storočia ako vyšitý, vnímali ma poväčšine ako ten najväčší odpad spoločnosti, minimálne tej slovenskej, ale ja som bola so sebou nadmieru spokojná a to je to hlavné.
Si exibicionistka - vždy si bola taká? Kedy a ako nastal zlom?
Myslím, že vnútorne áno, minimálne moje silno exhibicionistické Ja vychádzalo na povrch po pár pohárikoch a veľmi dobre sme si rozumeli. Pred pár rokmi som ale prestala piť alkohol úplne a toto moje druhé Ja sa stiahlo do úzadia, nakoľko nebol veľmi priestor, kde sa naplno realizovať. V Bille som nejak nemala potrebu pohoršovať pani predavačky svojimi bradavkami. Potom prišla stránka Dnesnosím, silno pohoršené publikom a démon vo mne opäť ožil :)
Sú aj situácie, v ktorých sa cítiš neistá? Hanblivá?
Bude to znieť asi celkom neuveriteľne, ale celý život som sa dosť hanbila byť nahá na verejnosti, ešte pred rokom by ma na dovolenke nikto nepresvedčil opaľovať sa hore bez, možno aj preto, že na vedľajšom lehátku ležal mladší brácho (smiech). Časom som však zistila som, že som sa vlastne nikdy naozaj nehanbila, len som bola tak nejak spoločnosťou naučená hanbiť sa a zakrývať si prsia. Keď som mala približne 21, kamarátka ma nafotila hore bez v rámci svojho portfólia do školy. Zistila som, že mi to nerobí najmenší problém a cítila som sa pri tom dosť slobodne a to som pred tým nikdy nemala nejaké hippies tendencie. Spoločnosť učí ženy, že ukazovať prsia je vulgárne a nevhodné, keď náhodou aj žena nafotí nejaké erotické fotky, je automaticky v očiach ľudí degradovaná a považovaná za nejakú stopárku pri ceste. Instagram a jeho zákaz ženských bradaviek toto všeobecné povedomie krásne podporil, keď bradavky žien dal na zakázanú listinu. Terorizmus a ženské bradavky sú na rovnakom mieste. Mužské áno, ale zdroj potravy každého dieťaťa, tak za to sa ženám rušia aj účty.
Čo chceš povedať svojím (pre niekoho veľmi provokatívnym) štýlom a spôsobom života?
Je to všetko len uhol pohľadu. Pre niekoho totálne poburujúce, pre mňa je to len moja forma prejavu, života, zábavy a slobody. Ľudí je tak ľahké provokovať a to ma úprimne naozaj veľmi baví. Vždy sa zamýšľam nad tým, ako je možné aby niekoho naštvala nejaká cudzia osoba, nech spravila čokoľvek, či už celebrita, politik, športovec. Dotyčný vyprovokovaný ho v živote nestretol a nevie, čo všetko je za jeho konaním a najmä mu to môže byť úplne jedno, lebo ako sa hovorí, ži a nechaj žiť. Problém ľudí je ten, že riešia všetko naokolo, len nie seba. Myslím, že sa ešte v živote nestalo, aby mňa osobne niečo takto negatívne šokovalo. To, čo vo mne vyvoláva negativitu, to nesledujem ani sa na to nezameriavam. Obklopujem sa celý život len pozitívnymi ľuďmi, obsahom a hlavne myšlienkami. Mňa tie pre bežných ľudí šokujúce veci tešia. Hýbu s mysľou spoločnosti, ktorá je následne nútená premýšľať a spracovávať.
Musí byť úžasne oslobodzujúce robiť si, čo chceš. Odvážne a tým pádom aj dosť náročné. Čo pre teba znamená sloboda v dnešnej dobe?
Myslím, že to je základ pre kvalitný a hlavne naplnený život - sloboda. Ani v mojom prípade to nevyzeralo s tou slobodou vždy ružovo. V živote sa mi naskytlo mnoho situácii, v ktorých som sa cítila totálne ako v klietke, či už to boli vzťahy, alebo školy, som typ človeka, ktorého keď niečo začne dusiť, musí odtiaľ doslova vypadnúť, čo najrýchlejšie ako to len ide. Ja potrebujem dýchať, voľne vo všetkom čo v živote robím. Prišla som stým už na tento svet, že sa nenechám nikým ani ničím obmedzovať. Počas dospievania som často cítila, že si neobliekam veci, ktoré naozaj chcem. Mala som veľa nápadov na outfity, ale už len to málo ako som sa odlišovala od vtedajších hip-hopersky zameraných rovesníkov (bola som punk), v podstate len samá čierna, pár vybíjaných opaskov, náramkov a nejaké tie farebné končeky vlasov zo mňa robili terč všetkých pohľadov a to bolo vážne úplne nič oproti tomu čo nosím dnes. Každopádne túžila som po outfitoch ešte bláznivejších, ale tak buď odvážny v nočáku plnom kinder náckov a opitých dievčat pripravených biť sa s každým, kto sa pozrie ich smerom. Časom, možno aj vekom (a hlavne vlastným autom!), a určitým nadhľadom ktorí s tým prišiel som sa uvoľnila a začala nosiť a prejavovať sa naplno, tak ako som to cítila. Neprišla som prežiť tento život, aby som sa páčila nejakej konzervatívnej pani za priepažkou na pošte. Ľudia sa extrémne boja toho, čo si druhí o nich pomyslia. Pritom ten druhý poväčšine o móde nemá ani poňatia, pozná škálu farieb čierna až šedá, má plno vlastných vnútorných komplexov a zazerá len preto, lebo také predtým nevidel na iných ľuďoch a všetko neznáme je automaticky zlé. Keď je však človek šťastný so samým sebou tak vzlietne a nevníma to, čo sa deje tam niekde dole v hlavách frustrovaných bytostí.
Kedy nechceš byť “odvážna a slobodná”? Ako to vtedy vyzerá?
Odvážna a slobodná som stále, to sa nedá vypnúť :) Skôr mám dni, kedy nemám zapnutý svoj sexy mode a modlím sa, aby som vtedy nestretla žiadneho známeho a hlavne žiadneho bývalého. Potrebujem si vybaviť nejaké tie veci, ktoré zahŕňajú aj pohyb na verejnosti a v Lidli pri naberaní pomarančov nie je na mňa úplne najkrajší pohľad (smiech).
Čo pre teba znamená móda?
Móda definuje celý môj život. Je to pre mňa fakt, že obrovská súčasť a najmä obrovský nástroj na vyjadrenie vlastného JA. To ako sa práve cítim je dokonale vystihnuté v tom, čo mám práve v ten deň na sebe. Všetky moje emócie, nápady, kreativitu dám v tom momente do toho outfitu a veľa krát sa stalo, že outfit pripravený vo výbornej nálade mi na druhý deň poslúžil ako menič nálady zo zlej na dobrú, nakoľko sa naňho musím preladiť a nezvyknem už vopred pripravený outfit meniť. Nápady mi chodia, ako sa hovorí, z hora. V jednu sekundu si s láskou pozerám svoje úchylné videá a v druhej už vyskakujem z postele a utekám do šatníka tvoriť, nakoľko ma ''kopne múza''. Často sa stane, že o tretej ráno som nastajlovaná ako vychádzajúca hviezda na drag queen scéne a ocino pri nočnej návšteve toalety len ticho prechádza okolo, už sa radšej nič nepýta (smiech).
Módu vnímam od útleho detstva, kedy ma ešte stajlovala mamina, väčšinou do ružovej, keďže inú farbu som nepokladala za plnohodnotnú a už vtedy som cítila, že šaty robia človeka. Vedia človeka dokonale predať, ale dotyčný to s nimi musí vedieť tiež, musí tam byť medzi nimi chémia. Ja som si v móde už prešla rôznymi štýlmi, som a vždy budem otvorená všetkému, od minimalistickej elegancie po najhorší presladený gýč, lebo o tom to je, experimentovať, alebo aspoň koketovať s tým, čo nám život ponúka.
A čo ty a slowfashion?
Slow fashion prichádzam pomaličky na chuť, resp. si to idem, bez toho aby to bol nejaký cieľ, keďže za posledný rok som si v žiadnom fast fashion reťazci sama nič nezaobstarala a väčšinu najpoužívanejších kúskov mi tvoria 50 centové skvosty, na ktoré som extrémne hrdá, nie pre ich cenu, dala by som za ne kľudne aj to euro, nech nežerem, ale pre to kvalitné spracovanie a hlavne motívy, farebnosť, potlače. Od roku 2010 odtieň nude aj s pudrovou ružovou totálne zmutoval a ľuďom sa vkradol nielen do šatníkov, ale aj na instagramové steny, kuchýň, obývačok, kozmetiky...A samozrejme nesmiem vynechať čiernu! Aký by to bol život, keby som sa aspoň raz za deň necítila na ulici ako na hromadnom pohrebe, či v odtučňovacom tábore, keďže tá čierna predsa zoštíhľuje, veď to písali v časopise, tak to musí byť pravda (smiech).
Je zrejmé, že si fanúšikom módy z 90-tych rokov, aký je tvoj najobľúbenejší kúsok?
Áno, 90tky sú moja srdcovka a najmä také tie fancy videoklipovo-filmové, ktoré som ako decko v tom čase nezažila. Keďže 90te roky mi prišli vždy ako hybrid 70tych, najviac si z týchto období idem zvonové gaťošky najlepšie v nejakých psychadelických farebnostiach, vysokánske hrubé platformy a okuliare s farebnými sklami v divných zmenšených tvaroch. Keďže 90te si idem už fakt dlho, v poslednom čase som nejak plynule premostila na začiatok tohto tisícročia, resp veci, ktoré boli v tom čase najviac trendy a teraz sú pokladané za najväčšie peklo a to ma na tom fakt baví. Ja som tie veci neznášala, keď boli aktuálne, od nepochopiteľnej obsesie báb s playboy zajačikom, hlboko zarezanými tangáčmi, bielymi špicatými čižmami, či opaskov s veľkou prackou vykladanou kamienkami, najlepšie v tvare playboya. O hranatých gélových nechtoch s francúzskou manikúrou radšej pomlčím. Ach, krásne to časy. Nikdy by mi ani len vo sne nenapadlo, že si toto raz pôjdem a baby, ktoré to hrdo nosili ma budú vo veľkom hejtiť. Irónia osudu.
Módna ikona? Kde čerpáš inšpiráciu?
Tam je toho veľa z každého súdka. Od rôznych underground filmov, hudbu až po devy na instagrame. Čo sa týka oblečenia je to z tých najnovších na scéne určite Sita Abelan, u ktorej sa ešte nestalo, že by ma nejaké jej kombo totálne nenadchlo. Hneď v jej tesnom závese vedie v mojich očiach Internetgirl, ktorá ju možno už aj valcuje a Oanhdaqueen. Z hudobnej scény hlavne Courtney Love, ale tá aj tak celkovo, nielen čo sa oblečenia týka. A tým, že si idem teraz tie roky ´00 sú to aj vtedajšie rôzne ikony ako Paris Hilton či playmates z Playboy vily sú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Zároveň aj môj pubertálny šatník, ktorý som našťastie nestihla za tie roky pretriediť, takže mi ostali naozaj pekelné kúsky v živote.
Ako chodíš oblečená doma? Taký ten bežný outfit-neoutfit, keď ťa nikto nevidí?
Doma to už horšie asi ani nejde (smiech). Môj Outfit Of The House sa skladá z poväčšine saténových pánskych trenírok a rozťahaných veľkých tričiek s milión fľakmi od ovocia, ktoré nejdú vyprať, keďže v nich pravidelne odšťavujem. Milujem nepraktickú módu, väčšinou mám na sebe niečo veľmi ťažké, v zime ultra tenké, alebo zazicherkované, bez možnosti prirodzeného pohybu, ale užívam si heslo, že pre krásu, alebo teda outfit treba trpieť. Všetko sa to ale zmení po prekročení prahu môjho domova, kedy to zhadzujem a nesmie ma nič tlačiť ani pichať, proste vtedy nastáva tá ozajstná sloboda (smiech).
Čo by si chcela Alex? Pre seba? Čo by si si popriala do roku 2018?
Hehe, to je jasné, svetový mier! A teda okrem výhry v americkej súťaži krásy aj nejaké tie tehličky na bruchu. Som v prítomnosti, minulosť, ani budúcnosť pre mňa neexistuje, ale zas bez cieľov a túžob by to samozrejme nešlo, tie sú ale skôr dlhodobého charakteru a týkajú sa môjho celkového nastavenia. Každopádne popriala by som si určite veľa sebalásky (ktorá mi rozhodne v živote nechýba ani teraz), nové zvrátené počiny na instagrame a aby ma môj vnútorný zdroj naviedol vždy k sekáču, kde sú práve zľavy a špeciálny kúsok v mojej veľkosti.
Módny kúsok alebo v tvojom prípade skôr počin, ktorý odporúčaš vyskúšať aj ostatným?
Všetkým ľuďom odporúčam skúsiť byť aspoň na jeden deň samým sebou, či už správaním, myslením, alebo oblečením, aspoň ten jeden jediný deň nebyť podľa predstavy svojej mami, šéfky, kamarátky, ale byť jedine sebou v najčistejšej podobe a zažiť ten neuveriteľne úžasný pocit. Lebo o to jediné v tomto živote ide, o ten pocit...