
"...dokážu dodať človeku vážnosť, štýl, charakter, sexappeal..."
Ruku na srdce. Máte doma klobúk? A poznáte niekoho, kto ich vyrába? Áno, priznávame. Nie je to úplne bežné povolanie. Dovolíme si tvrdiť, že je dosť zvláštne a na dnešnú dobu aj zaujímavé. Práve preto, sme pre vás jednu milú klobučníčku vyspovedali. Je ňou jemné žieňa Katarína Žgančíková z Trnavy, ktorá sa len tak vo svete nestratí. O jej klobúkoch budete ešte isto počuť. Či skôr vidieť.
Toto je veľmi zákerná otázka :). Je ťažké sa definovať. Moje rodné mesto aj miesto, kde žijem je Trnava. Vyštudovala som scénografiu a kostýmovú tvorbu na VŠMU, ktorej sa stále aktívne venujem. Práve kostýmová tvorba tak trochu posunula k mojej veľkej vášni a životnej náplni - tvorbe dizajnu a samotnej ručnej výrobe klobúkov. Vychádzam z čistých tvarov a milujem farby a kontrasty, experiment.
Značka sa volá jednoducho ALATE. Pre upresnenie vždy dodávam ALATE hat and millinery. ALATE sme vymysleli so sestrou ešte v začiatkoch môjho „klobúkovania“. Vtedy som sa snažila, čo najlepšie spoznať materiál s ktorým pracujem a tak som klobúky modelovala výlučne v ruke, bez formy. Chceli sme preto niečo slobodné, oslobodené od formy. Našli sme výraz ALATE, čo znamená roztiahnuť krídla či vzlietnuť. A ujalo sa to.
Ja som v nich vlastne mala záľubu odjakživa. Mala som v živote isté obdobie, keď ma nič nebavilo. Práca scénografa ma už nenapĺňala tak ako predtým a mala som pocit, že sa moja tvorivosť zasekla. Vtedy som stretla svojho bývalého profesora výtvarných kurzov a ten mi povedal, že si treba nájsť tzv. „ alternatívny zdroj radosti “. Vážne som nad tým uvažovala. Bol to taký chrobák v hlave. A potom som na to prišla. KLOBÚKY. Vždy ma fascinovali. Ako dokážu dodať človeku vážnosť, štýl, charakter, sexappeal. Sú dizajnovým objektom a zároveň úžitkovou vecou. A bolo ich na mojom vešiaku dosť. Avšak všetky dosť podobné. Tak som sa začala pohrávať s myšlienkou urobiť si konečne iný, ten pravý - svoj.
Baví ma to, že je vždy tak veľa možností. Ak mám nápad, vždy mám pocit, že je nekonečný. Tak sa do neho ponorím, že vlastne vznikne ďalší a ďalší nový nápad. Tvarovanie samotného materiálu je tiež super, je to skoro ako sochárska práca. Vlastne...mám rada asi všetko! Dokonca aj vôňu naparenej kapliny. No a a potom, keď príde zákazník, čo vie môj klobúk nosiť, mám nekonečný úsmev na tvári.
Úprimne? Zatiaľ ešte nie, ale čím ďalej, tým viac sa k tomu blížim. Momentálne vykonávam aj prácu scénografa a som zamestnaná ako vedúca výrobno – dekoračných dielní v Divadle Jána Palárika v Trnave.
Bolo treba skúsiť všetko. Častokrát som sa vyskytla na rôznych trhoch. Najčastejšie u nás v Trnave. Oslovil ma aj Urban Market. A mojou obľúbenou akciou je Fashion Live. Aj napriek tomu, že ide skôr o prezentáciu mojej značky ako o predaj. Dnes sa snažím uvažovať inak. Zakúpiť si u mňa klobúk znamená rozhodnutie investovať viac peňazí do kvality a dizajnu. S takýmto rozhodnutím chodí iba málo ľudí na trh alebo market. Z vlastnej skúsenosti viem, že na takýchto trhoch ide návštevníkom skôr o zábavu, stretnutie sa s priateľmi a kúpenie si maličkostí. Preto sa momentálne snažím propagáciu orientovať skôr na reklamu v časopisoch, módnych blogoch.. Moje kúsky však môžete nájsť aj v kamenných fashion showroomoch a butikoch. Napr. Atelier and store Drobne alebo u Petry Weingart. (obe v Bratislave).
Toto sa stáva dosť často :) No snažím sa odolať a väčšinou teda nosím, čo tzv. ostalo. Niekedy sú to akurát tie najodvážnejšie kúsky. Najvýraznejšie farby a tvary.
To celkom neviem. Asi som náročná. Alebo sa ešte nedostavil :). Ale krásnym zadosťučinením je moment, keď príde zákazník práve za mnou.Pretože chce môj dizajn. No a z takých tých komerčnejších úspechov môžem spomenúť napr. článok v časopise Forbes alebo obrovský biely klobúk pre Máriu Čírovú na udeľovaní ocenenia OTTO 2018.
Uvidíme. Teraz ma čaká nový, viacjazyčný ALATE web s e-shopom a s videom o výrobe klobúkov. Rozbieham novú pánsku kolekciu, čo je náročné, pretože s ňou prichádza aj nový pohľad na propagáciu. A taktiež musím dobehnúť fotenie kolekcie na leto 2018. Takže je toho dosť.
Umenie vo všeobecnosti a emócie s ním spojené, cestovanie a stretnutia s novými ľuďmi a pohľadmi na svet. Asi tak v skratke.
Myslím, že dobrý. Dokážem síce vyjsť z domu aj nenamaľovaná a desivo zladená, ale väčšinou mi záleží na tom, čo nosím. Kým donedávna som sa nechávala unášať trendmi a menila šatník v jednom kuse. Teraz som o čosi uvedomelejšia. Mám pár obľúbených vecí, ktoré mám rada a kombinujem ich medzi sebou. Nezáleží pri tom, z ktorej dekády môjho života pochádzajú.
Keď sa prioritne nezaoberáš ziskom a starým dobrým „čas sú peniaze“, ale práve naopak. Kvalitou, trvácnosťou a nadčasovosťou výrobku. Zisk prichádza potom automaticky. Teda aspoň by mal, nie?
Mám veci ešte zo strednej školy, ktoré stále nosím. Sú to tričká s lodičkovým výstrihom a široké nohavice s vysokým pásom. Tie mi oproti tým bedrovým aj svedčia. A tým úplne naj najobľúbenejším je samozrejme tyrkysovo-modro-šedá fedora (klobúk)
Ja mám problém so zvieracími vzormi a koženými nohavicami, to je úplne mimo môjho naturelu.
Tak myslím, že moja odpoveď je vopred jasná. Klobúk! Ženy osvojte si aspoň jeden kvalitný klobúk. Urobí z Vás kohokoľvek, kým chcete byť.